SLOVNÍČEK DEMOKRACIE
---------------------------------------------------------------------

Zakladni charakteristika liberalismu

Liberalismus

- název odvozen od latinského základu znamenající svobodný, svoboda

- slovo se poprvé objevuje na počátku 19. století ve Španělsku, dnes jím označujeme myšlenkový směr, do kterého řadíme politické filozofy i ze století předcházejících

Liberálové mají společné tyto předpoklady o lidské přirozenosti a organizaci společnosti:

a) abstraktní individualismus

– člověk je autonomní jedinec, nezávislý na ostatních, monád


- tento jedinec je chamtivý a sobecký, touží po bohatství a moci

- tento jedinec má přirozená práva (zejména práva na život, svobodu a majetek)

b) svoboda jako nejdůležitější hodnota

- svoboda je liberály definována negativně (svoboda od státu) a pozitivně (právo nakládat se svým majetkem dle vlastního uvážení)

c) společnost je pouhá skupina jednotlivců, sociální role a vztahy nejsou podstatné a pouze překáží trhu

d) protože lidé touží po majetku, nejlepší způsob jak tyto tužby naplnit je volný trh


e) na volném trhu by každý měl sledovat pouze vlastní sobecký zájem, neviditelná ruka zařídí, že všichni se budou mít lépe, sledování jiných než sobeckých cílů (např. humanitárních) vede k větším katastrofám, než ty, které se rozhodl jedinec řešit

f) racionalita je pojata instrumentálně – jako prostředek k dosažení konkrétních cílů (majetek a svoboda), jiné druhy racionality založené na jiných předpokladech i cílech jsou potlačeny (a označeny jako irracionální)

g) teorie společenské smlouvy – lidé vstupují do společnosti, aby mohli efektivněji uplatňovat svá přirozená práva

h) garantem těchto práv je stát, ten jako nutné zlo by měl plnit pouze základní funkci zabezpečení pořádku, soudní vymahatelnost práva a rovné podmínky na trhu

ch) osvícenská idea pokroku – lidstvo spěje a má spět k lepším zítřkům

i) modifikovaný utilitarismus – maximalizace práv pro maximální možný počet lidí

j) modifikovaný sociální darwinismus – chudí jsou méněcenní, odsouzení evolucí k zániku

Proudy liberalismu:

a) konzervativní (Smith, Hayek, Nozick) – minimální stát, minimální zásahy do ekonomiky, nerovnoměrné rozdělení bohatství je opodstatněné a spravedlivé, chudí si chudobu zaslouží

b) sociální (Mill, Rawls) – rovnost příležitostí (školství, zdravotní péče atd. poskytovaná státem tak, aby na trhu měli všichni stejné příležitosti přes jejich majetkové a sociální rozdíly)

Hlavní představitelé liberalismu:

a) John Locke (Dvě pojednání o vládě) – teorie společenské smlouvy, přirozená práva, demokracie, dělba moci, právo na revoluci


b) Adam Smith (Pojednání o podstatě a původu bohatství národů) – homo economicus, dělba práce, teorie cen, volný trh a jeho neviditelná ruka, stát vzniká na obranu bohatých proti chudým, majetková nerovnost je v pořádku, v konečném důsledku jsou na tom všichni lépe


c) John Stuart Mill (O svobodě, Úvahy o vládě ústavní) – absolutní svoboda projevu, svoboda vyznání, rovnoprávnost žen, sociální liberalismus

(d) Jeremy Bentham – utilitarismus)

(e) Herbert Spencer – sociální darwinismus)

f) Milton Friedman (Kapitalismus a svoboda), Friedrich A. Hayek (Právo, zákonodárství a svoboda) – opravdu minimální stát

g) John Rawls (Teorie spravedlnosti) – majetková nerovnost je ospravedlnitelná do té míry, do jaké je ku prospěchu chudých

další představitelé: Ricardo, Montesquieu, Jefferson, Mises, Nozick apod.


Důsledky liberálních předpokladů pro organizaci státu a společnosti:

a) liberalismus má univerzální program pro celé lidstvo – lidská práva

b) liberalismus je díky tomuto univerzálnímu požadavku radikální politický program, který přetrhává tradiční sociální vztahy a nahrazuje je vztahy tržními, naroubován na tradiční mayskou společnost, učiní z ní západní společnost s tradiční kulturou redukovanou do podoby pestrobarevných krojů nošených během lidových slavností a páru lidových písní

c) liberalismus je tolerantní jen do té míry a vůči těm myšlenkovým proudům, které nezpochybňují jeho prvotní základní předpoklady o lidské přirozenosti – lidská práva jsou šířena světem ohněm a mečem (bombami), společnosti, které chápou člověka a jeho smysl života jinak se musí přizpůsobit – univerzální charakter liberalismu neumožňuje vytvořit “něco mezi”

d) liberálně demokratický stát má pouze jednu podobu – zastupitelskou demokracii

e) ekonomický systém má pouze jednu podobu – kapitalismus (není totožný s volným trhem)

f) hospodářský růst, který je pouze logickým a nezbytným důsledkem “racionálního” jednání tržních aktérů (musí expandovat, jinak budou pohlceni rychleji expandujícími aktéry), je neomezený - nelze ovšem neomezeně růst na omezeném prostoru – výslednicí “racionálních” rozhodnutí jednotlivců může být irracionální ekologická, ekonomická a sociální katastrofa

Zdroj

http://usv.fpf.slu.cz/macha/politika/liberalismus.html

http://www.libinst.cz

Liberalismus
Karel Žaloudek:
Encyklopedie politiky

Liberalismus (z lat. liberare = osvobodit) - označení obecné politické doktríny vycházející z práv jednotlivce. Termín liberál se používá již od 14 atoletí a označoval svobodné lidi, kteří nebyli ani otroky, ani nevolníky. Termín liberalismus se objevuje až počátkem 19. století, nejprve ve Španělsku. Od poloviny století se už v Evropě běžně používal k pojmenování souboru politických idejí. Mezi filozofické "otce" klasického liberalismu patřili např. B. Spinoza, J. Locke, Ch. L. Montesquieu a J. S. Mill.
Liberalismus je široký proud, který zahrnuje řadu často protichůdných politických postojů. Jako rysy společné všem odrůdám liberalismu je možno uvést především: a) přesvědčení, že nejvyšší hodnotou je jednotlivec, jeho svoboda a práva. Hledisko individua má v liberalismu vždy přednost před hlediskem celospolečenským. Individuální svoboda jednotlivce má meze až tam, kde se dotýká svobody někoho jiného; b) přesvědčení, že jednotlivec má přirozená práva, která existují nezávisle na politické moci, přičemž tato moc by je měla ochraňovat.
Za další liberalistické zásady se obvykle pokládají: a) tolerance v oblasti náboženské a morální; b) univerzalismus, tj. zásada, že práva a svobody jsou univerzální, nezávislá na rodu, třídním nebo jiném společenském postavení (tím se např. liší od pragmatického a regionálně zaměřeného konzervatismu; c) uznávání práva na soukromé vlastnictví; d) postulování ohraničení moci státního aparátu a omezení státní ingerence. Tyto zásady však je nutno brát s určitou rezervou, např. někteří liberálové jsou velmi netolerantní k jiným, neliberálním politickým postojům.
Liberalismus prodělal za posledních téměř dvě stě let značný vývoj. K největšímu rozkvětu myšlenek liberalismu došlo v 19. století. Liberální ideje měly vliv na formování politických systémů řady zemí netolik, že tamní zřízení byla obecně nazývána liberálními demokraciemi. Šlo o ústavní systémy omezující státní moc a zabezpečující občanské svobody, ve kterých se politická moc získávala ve volbách. Systém liberální demokracie se uplatnil především v Západní Evropě a Severní Americe, kdežto ve Východní Evropě a zemích třetího světa hrály stále důležitou úlohu nacionalistické a socialistické ideje.
V ekonomické oblasti byl původně vlastní klasickému liberalismu Smithův princip "volného trhu", ve 20. století pak na liberalismus působily také koncepce státu blahobytu. Pod vlivem socialistických argumentů o "omezování osobní svobody tlakem soukromého vlastnictví" se vytvořil také proud tzv. levicového liberalismu, který akceptuje řadu levicových principů. Další liberalistický proud zase akceptuje křesťanské hodnoty jako součást svého politického programu, přestože liberalismus jako takový byl původně ve vztahu k náboženství značně indiferentní.
V polovině 20. století se liberalistické principy staly již obecně přijímanými. Mnohé z nich podporovali i konzervativci a socialisté. V posledních desetiletích 20. století však opět vzrostl zájem o klasický liberalismus, který byl podnětem pro vznik tzv., neoliberalismu. Jeho základní ideje jsou podány v knize Cesta do otroctví (F. von Hayek, 1944) a v knihách Kapitalismus nebo svoboda (M. Friedman, 1962) a Svoboda volby (M. Friedman, 1980). Neoliberalismus významně ovlivnil politiku M. Thatcherové ve Velké Britanii a R. Regana v USA.

(konec citace, bey souhlasu autora hromadné kopírování a šíření není dovoleno)

DOKUMENTY SVETOVÉHO LIBERALIZMU

Oxfordský manifest 1947
Rímska výzva 1981


Translation: PhDr. Marian Krajčovič, 1991
(bez jeho souhlasu hromadné šíření a kopírování není dovoleno)
Vydala: Demokratická mládež Slovenska, 1991
Pro Internet upravil: Darius Nosreti, 2001

Na úvod

Rímska výzva vznikala v čase, keď sa opať vyostrili vzťahy medzi veľmocemi, keď sa začal nezadržatelný pohyb smerom k demokracii vo Východnej Európe, keď sovietske vojská vstúpili do Afganistanu. Svet bol opať na pokraji globálneho vojnového konfliktu. Všetci sa na toto obdobie dobře pamatáme a netreba veľa slov k tomu, aby sme vysvetlili dovod vzniku nového liberálneho manifestu.

Chcem skor upozorniť na skutočnosť, že manifest nielen precízne analyzuje problémy rozdeleného sveta, ale ukazuje i sposoby ako ich riešiť. Napriek tomu, že od jeho vzniku uplynulo desaťročie, stratil len veľmi málo na svojej aktuálnosti – je koncentrovaným vyjadrením našich najzákladnejších túžob po slobode a demokracii.

Slovenský preklad Rímskej výzvy prichádza práve včas. Naša krajina možno viac ako inokedy potrebuje rozhľad a reálny projekt vybudovania demokratickej spoločnosti.Nech je vyváženosť citov s triezvym rozmyslom, ako ho prezentuje nový liberálny manifest, svetlom na tejto našej ceste.

PhDr. Marian Krajčovič

III Inštitucionálne otázky v moderných demokraciách


10. Liberalizmus požaduje neustále prehodnocovanie a obnovovanie inštitúcií. Upozorňuje na nasledovné principiálne problémy dneška:

a/ nevyhnutnosť posilnenia reálneho vplyvu parlamentov

b/ zvýšenie efektívnosti výkonnej moci a parlamentnej kontroly nad ňou

c/ decentralizáciu moci

d/ právnu ochranu jedinca a ľudskej döstojnosti

e/ vyvážený vplyv štátu, aby jeho intervencie boli citlivé a vytvorenie takých právnych mechanizmov, ktoré zabraňujú koncentrácii moci

f/ spoluprácu medzi štátmi

11. Liberáli si uvedomujú skutočnosť, že liberálna demokracia nie je dokonalý systém, ale je jedným z najlepších pre zabezpečenie slobody, ľudskej dostojnosti a sociálnej spravodlivosti
12. Vychádzajúc z predpokladu, že každý systém sa dá zlepšiť a že odmietanie zmeny je dosledkom strachu z nestability a dalšieho vývinu, liberálna demokracia sa považuje za systém najviac prisposobený pre príjímanie permanentných výziev k zlepšeniu a k reformám. Sú to inštitúcie obsahujúce tie hodnoty, ktoré majú schopnosť meniť a nie hodnoty samé osebe.

13. Obnovu a skvalitnenie štátnych a spoločenských inštitúcií vidia moderní liberáli v prvom rade v týchto oblastiach:

a)v čo najreprezentatívnejšej účasti občanov na legislatívnej moci, ktorú umožnujú napr. proporcionálna účasť v zastupiteľských zboroch, referendum, účasť na správe verejných vecí bez ohľadu na to, či ide o právne upravené, alebo spontánne aktivity, ochrana záujmov menšín, aby bola zabezpečená rovnováha a možnosť vytvárať opozíciu

b) v reorganizácii zákonodárstva, so zreteľom na to, že široké vrstvy obyvateľstva, predovšetkým mládež, sú hlboko rozčarované so súčasným fungovaním parlamentnej demokracie. Liberáli si dobře uvedomujú, že v niektorých demokraciách je účinná kontrola výkonnej moci legislatívnymi orgánmi obmedzovaná technokraciou, inštitucionálnymi defektmi alebo partikulárnymi skupinovými záujmami

c) väčšia prestiž a účinnosť výkonnej moci a výber medzi parlamentnou a prezidentskou demokraciou možu byť založené na tradíciach a potrebách jednotlivých krajín. Kontrola vlády prostredníctvom parlamentu musí byť zabezpečená vždy!

d) decentralizáciu moci prostredníctvom priehľadnej a presne vymedzenej organizácie regionalnych a oblastných vlád považujú liberáli za doležitý horizontálny rozmer v tradičnom vertikálnom delení moci

e) uzavretím dohody medzi odbormi, podnikateľmi a profesnými združeniami v liberálnodemokratických systémoch, v kontrole a udržiavaní rovnováhy a plánovaním budúceho rozvoja trhovej ekonomiky, sa vytvárajú možnosti pre dosiahnutie zdravšej a oveľa spravodlivejšej priemyselnej spoločnosti, resp. lepších vzťahov v nej

f) v postavení žien v spoločnosti: nevýhody a prekážky ktoré musia ženy prekonávať sú jedným zo základným problémov, ktorý sa dotýka celej spoločnosti. Nerovnoprávne postavenie žien je tratením talentov polovice populácie a to práve v období, keď spoločnosť vyžaduje zapojenie všetkých jedincov,

g) v právnej ochrane jedinca před útlakom zo strany štátu, ktorý ohrozuje jeho základné práva a existenciu musí byť zaručená /habeas corpus, zákaz mučenia, zrušenie trestu smrti/

h) v ochrane individuálneho súkromia pred technickým špehovaním a zneužitím počítačov zo strany štátu alebo súkromných agentúr

i) v prísnej kontrole a regulácii biologického inžinierstva a psychologickej manipulácie, za účelom ochrany osobnosti a zdravia jednotlivca

j) v citlivých zásahoch zo strany štátu a v zamedzení možnosti sústredovania moci s cieľom zosúladiť záujmy jednotlivca a spoločnosti.

Liberálne princípy sú:

* Sloboda jednotlivca má prvoradý význam

* Štát može intervenovať len vtedy, ak chrání slobodu všetkých

* Bez individuálnej iniciatívy a zodpovednosti obouch, privátneho i štátneho sektoru sa štát obracia do seba samého na bezduchú byrokratickú mašinériu a rýchle stráca účinnosť

k) v posilovaní existujúcich a vytváraní nových organizácií v medzinárodnom, medzikontinentálnom a celosvetovom meradle k tomu, aby sa zlepšila spolupráca založená na vzájomnej výhodnosti.

IV Otázky výchovy a kultúry

14. Moderný liberalizmus je naklonený:

a) celosvetovému rozvoju kultúr
b) kultúrnym, politickým, profesným a ekonomickým aspektom modernej výchovy v a pre modernú demokratickú spoločnosť
c) potrebe slobody a pluralizmu v masmédiách

15. Dnes sme svedkami rastu sebauvedomenia rozvojových krajin, ich vlasnej kultúrnej identity. Hlboké konflikty medzi západom a zvlášť islamským svetom sú výsledkom istého stupňa vzájomného kultúrneho neporozumenia. Industriálne krajiny si musia uvedomiť, že pre stále väčší počet krajín sú hodnoty a výdobytky modernej civilizácie pod kritickou hranicou využívania, alebo sú dokonca odmietané!

Na rozdiel od iných hodnotových systémov, ktoré vyrástli na európskej pode, liberalizmus má tradične tolerantný vzťah k iným kultúram. Liberáli musia stáť v čele tých, ktorí odmietajú obmedzovanie dialógu SEVER-JUH v ekonomických i politických otázkach. V multipolárnom svete, kde vojenská a ekonomická nadvláda superveľmocí je pod vzrastajúcím tlakom výziev a otázok, kultúrny pluralizmus je významným prostriedkom podporujúcím porozumenie a spoluprácu prekračujúcu hranice spoločenských systémov.

16. Kultúra nie je pre nás, liberálov, abstraktným pojmom. Priamo alebo neproamo ovplyvňuje každodenný život človeka. Posobiť na ľudí, aby si uvedomili skutočnosť, že ich existencia je našou hlavnou úlohou. Podpora kultúrných aktivit v spoločnosti a spoločnosťou musí mať predovšetkým za cieľ vytváranie podmienok pre najväčší možný počet občanov, aby si uvedomili svoju vlastnú kultúru a pochopili kultúry ostatných ľudí a kontinentov.

17. Hlavným nástrojom na prelomenie kultúrnych bariér je boj proti kultúrnej, politickej a rasovej neznášanlivosti a voľné, slobodné vzdelávanie, založené na demokratických metódach. Vzdelanie bolo a je najdoležitejším nástrojem pre uskutečnovanie liberálnej politiky, pre podporu mieru. Slúží k prekonávaniu triednych barier, sociálnej a ekonomickej nespravodlivosti, zaostalosti a vedle k zosúladeniu humanistického a technického poznania. Liberáli preto žiadajú o podporu vzdelania pre všetky vekové skupiny a obe pohlavia aby sa:

a) vytvorili rovnaké príležitosti pre všetkých na uspokojovanie individuálnych a sociálnych potrieb
b) hlbšie pochopeli a uvedomili si vzájomnú závislosť medzi štátmi a regiónmi v riešení komplexných problémov, ktoré dnes viac jako inokedy prekračujú národné hranice
c) v dlhodobejšej perspektíve umožnili i ženám získať rovnaké vzdelanie jako mužom
d) posobili na rodičov, viedli ich k poznaniu, že dobré školské vzdelanie a výchova sú základom dobrého občianstva

18. Sloboda a pluralizmus v masmédiách sú základným predpokladom liberálnej spoločnosti. Neexistuje politická sloboda tam, kde masmédia sú v rukách monopolov, resp. kvázi-monopolov, súkromných alebo štátnych. Uvedomujeme si, že s narastaním moci koncernov moc útočí proti slobode tlači, či už zvnútra alebo mimo hraníc liberálnej spoločnosti a preto upozorňujeme na:

a) vzrastajúcu koncentráciu vlastníctva masmédií v industrálnych demokraciách
b) nové technológie uĺahčujú medzinárodnú komunikáciu. Tá je stále jednoduchšia, ale zároveň vytvára nebezpečie manipulácie s verejnou mienkou a negatívne vplýva na slabšie kultúry
c) útoky vlád, záujmových skupín a medzinárodných združení proti pluralistickej tlači, nezávislej od vládnej kontroly a cenzúry.

Liberáli sa domnievajú, že rešpektovaním týchto výziev, by štát mohol byť i nástojom na zabezpečenie plurality v masmédiách a to vtedy, keď by k tomu určené organizácie s presne vymedzenou štruktúrou podliehali verejnej kontrole. Sú presvedčení o tom, že subvencie a priehľadnosť organizácií spľňajú podmienku objektívnosti, lebo tieto organizácie sú prísne kontrolované sami sebou, vo vlastnom záujme, a nemožu sa samé obraňovat.

19. Liberáli uznávajú oprávnenú požiadavku rozvojových krajín, aby sa ich problémy v západných médiách prezentovali objektívne a fair. Tento cieľ sa nedá dosiahnuť cenzúrou alebo zákazmi v informačných prostriedkoch. Západné demokracie a rozvojové krajiny musia dosiahnuť vzájomnú výhodnosť při rešpektovaní slobody tlače a pluralizmu.

V. Ekonomické a sociálne otázky

20. Pre súčasnosť majú kľúčový význam tieto problémové okruhy:

a) rola ekonomiky v liberálnych spoločnostiach
b) rola štátu a plánovania v sociálne orientovanej trhovej ekonomike
c) sociálne zabezpečenie, istoty
d) nové technológie a ochrana životného prostredia

21. Základným princípom liberalizmu je, že niet politickej slobody tam, kde štát úplne kontroluje ekonomiku a niet priestoru pre individuálnu iniciatívu. Na druhej strane sa neoddávajme klamnej predstave dosiahnutia ekonomickej slobody tam, kde niet politickej slobody, kde sa nerešpektujú základné ľudské práva.

22. Sociálne orientovaná trhová ekonomika a liberálna demokracia sú pro liberálov spojené ako ohnivká jednej reťaze - je to neustály boj proti monopolom, kartelom a útlaku trustov, utlačovateľským praktikám a tzv. dominantným poziciám, skrytým alebo otvoreným, súkromným alebo štátnym, s výnimkou tých, ktoré sú v súlade so zákonom a slúžia na uspokojovanie sociálnych potrieb.

23. V medzinárodnom meradle, je slobodná práca založená na rovnosti a partnerstve a v niektorých prípadoch, na plánovaní medzinárodného trhu základným predpokladom pre dosiahnutie sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. Protekcionizmus, de iure alebo de facto, je v rozpore s trhovou ekonomikou.

24. Stabilita liberálnodemokratických systémov a efektívny chod sociálne orientovaného trhového hospodárstva sú ohrozené tam, kde väčšia časť obyvateľstva žije v biede. Fungovanie trhovej ekonomiky závisí od jej vlastných možností, schopnosti zabezpečiť dostatok a primerané rozdelenie materiálnych statkov a ekonomickej moci v porovnaní s inými systémami.

25. V dlhodobejšom pláne, voľná výmena je najlepším prostriedkom k zmierneniu chudoby vo všetkých regiónoch sveta. Voľný obchod a výmena sú však ohrozované kartelmi, utláčateľskými trustmi a umelými, neférovými cenami surovín a poľnohospodárskych produktov. Napriek tomu, že trhová ekonomika de facto i de iure odmieta protekcionizmus, problémy rozvojového sveta sa dajú riešiť zvýhodňovaním týchto krajín s cieľom vytvoriť podmienky pre voľný trh. Týka sa to najmä nejchudobnejších krajín světa.

26. Štátne alebo súkromné monopoly, národné i nadnárodné, ohrozujú trhové hospodárstvo a ich činnosť by sa mala podrobíť prísnej legislatívnej úprave. Preto liberáli uprednostňujú medzinárodný kódex riadenia legislatívy, ak to bude potrebné aj pre nadnárodné spoločnosti . Uvedomujú si nebepečie zneužitia politickej a ekonomickej moci ale aj pozitívny vplyv na rozširovanie investícií a technológií v rozdielnych ekonomikách, ktoré nadnárodné monopoly so svojou činnosťou prinášajú.

27. Liberálne chápanie ekonomiky sa už tradične a neoprávnene spája s čisto monetaristickou koncepciou, alebo ekonomikou typu „laisser-faire", ktorá stavia do protikladu záujmy chudobných proti záujmom celej spoločnosti. Liberáli nemožu akceptovať tento zjednodušujúci pohľad na trhovú ekonomiku a ani tento vztah k nej. Už dávno pochopili, že ekonomická sloboda, ak by mala byť v negatívom vzťahu voči zdraviu spoločnosti, sa degraduje na anarchiu a stáva sa jedným zo zdrojov útlaku.

28. Plánovanie chápu liberáli jako plánovanie slobodné a pre slobodu. Plánovanie v sociálne orientovanej trhovej ekonomike je založené na vzájomnom posobení medzi súkromnou iniciatívou a štátnou intervenciou. Kde to podmienky umožňujú, može byť pružná platová sústava súčasťou takéhoto plánovania. V moderných spoločnostiach sú ekonomické problémy příliš zložité a komplexné aby sa dali vyriešiť výlučne pomocou privátneho alebo štátneho sektoru.

29. Štruktuálne zmeny vo výrobe a službách, ktoré sú dosledkom technologickej revolúcie, vytvárajú problémy, na ktorých riešenie je třeba spojiť aktivitu tak súkromných podnikateľov, ako aj štátu. Štátne, verejné podniky však musia byť v súlade a porovnateľné s privátnymi, ktoré posobia v trhových podmienkach.

My, liberáli potvrdzudujeme znovu naše presvedčenie, že sociálne a ekonomické zmeny, ktoré vyplývajú z rozširovania a využívania nových technológií, ak sa tieto dotýkajú duchovnej a mierovej spolupráci a vytvárajú rámec liberálnych a demokratických štátov. Obzvlášť v sektore informácií, musia väčšmi participovať na presadzovaní ľudskej inteligencie vo výrobe, humanizovať pracovné podmienky a v neposlednom rade uvoľnovať materiálne zdroje na uspokojovanie ľudských potrieb.

30. V rámci tohoto nedogmatického vymedzenia úlohy štátu v hospodárstve, liberáli nepovažujú vzťah súkromného a štátneho sektoru za raz daný a nemenný. Ak štát alebo lokálne autority na seba preberajú rozne ekonomické aktivity uspokojujúce potreby obyvaťeľstva a za týmto účelom vytvárajú súkromné podniky, musia byť tieto podniky „priehľadné" s jasnou štruktúrou a kontrolovateľné verejnosťou. Preto je nadovšetko potrebné zabezpečiť, aby sa tieto monopoly slúžiace pre verejné blaho nemohli zvrhnúť na súkromné.

31. Liberáli podporujú priemyselné demokracie založené na priamej pracovnej participácií a podieli na zisku. Prax neraz dokázala, že táto forma podnikania má perspektivu ďalšieho rozvoja. Súčasné formy organizácie, či už vo verejnom alebo štátnom sektore nesmú byť prekážkou při zavádzaní nových modelov. Liberáli podporujú družstvá a združenia, ktorých vlastncítvo je založené na ich vlastnej práci a decentralizáciu rozsiahlych podnikov na menšie celky.

32. Pre liberálov je úplná zamestnamosť prvoradou ekonomickou a sociálnou požiadavkou. Príliš veľký počet nezamestnaných, najmä medzi mládežou, je pre liberálov neprijateľný. Velké množstvo nezamestnaných bez reálnej možnosti získať prácu, ohrozuje základné politické a ekonomické hodnoty liberalizmu.

33. Ak sa ekonomický rast dostáva do rozporu s ekológiou, sú ohrozené vlastné základy trhovej ekonomiky. Zdravie spoločností má väčšiu hodnotu ako samotný ekonomický rast, ktorý je takto spojený s kvalitou života v najširšom slova zmysle. Štruktúra trhovej ekonomiky a ochrana životného prostredia sa navzájom dopľňajú. Ak by príroda a prírodné zdroje boli zničené, nemá zmysel žiadna ekonomika. Plánovanie a daňový systém musí brať tieto věci do úvahy. Na druhej strane nulový rast ako liek na sociálne a ekonomické choroby je neprijateľný - pretože iba vyrovnaný rast ekonomiky prináša ten najlepší výsledok.

34. Jednotlivci ako slobodní občania sú počas celého svojho života zodpovední sami za seba. Ak však z nejakých dovodov človek stratí vládu nad svojimi vecami, napr. v dosledku choroby, nevládnosti, straty zamestnania, staroby, nesvojprávnosťou, štátne organizácie sú povinné poskytnút mu zabezpečenie.

35. Korektívna úloha štátu sa však nemože prejavovať iba vo forme podpory. Hlavné nebezpečia, ktoré sú obsiahnuté v rozširovaní štátnej moci:

a) že robí ľudí závislých od vlády a byrokracie, ktorá znižuje ich pocit zodpovednosti a ich slobodu
b) že vytvára širokú byrokraciu, ktorá má tendenciu uzurpovať si stále viac právomocí, prekračujúcích rámec jej poslania
c) daňami a nadmerným zadlžením odčerpáva značnú časť národného produktu, inak určeného na rozvoj výskumu a podporu dobrých investicií, aby pokryl sociálne služby
d) musí pokrývať straty sposobené infláciou, čím komplikuje už i tak zložitý problém zamestnanosti a investícií

36. Liberáli vedia, že takéto zdaňovanie musí byť v súlade s právami jednotlivca a potrebami spoločnosti aby sa chránili investície. Pritom zdaňovanie može hrať pozitívnu rolu vtedy, keď sa podporuje podnikanie vytváraním väčšej rovnováhy a primeranosti. Liberáli zastávajú princíp zisku. Kde je to možné a spravodlivé, výrobcovia a spotrebitelia by mali platiť tovar a služby poskytované vládou namiesto toho aby boli tieto náklady dotované všetkými daňovými poplatníkmi. Toto by znížilo nezmyselné utrácanie a podporilo rovnováhu medzi ponukou a dopytom vo verejnom sektore.
37. Snaha o zmiernenie chudoby a sociálnej nespravodlivosti je nezlučiteľná s rovnostárstvom, to znamená takým právom, ktoré nezohľadňuje talent, prácu a schopnosti. Na druhej strane liberáli silne podporujú vyrovnávanie všetkých rozdielov v zdraví a bohatstve, dbajú o ochranu každého občana, zlepšovanie podmienok pre všetkých. Rozhodne odmietajú rovnostárstvo, ktoré degraduje jednotlivca, pritom ale nestrácajú zo zreteľa, že vyrovnávanie základných podmienik a sociálna spravodlivosť posobia stimulujúco.
38. Liberáli považujú každú ľudskú bytosť za jedinečnú, avšak s tým že každý člověk má rovnakú hodnotu. Rovnosťou rozumejú že každý musí mať rovnaké možnosti pre vlastný rozvoj a mať možnosť zapojiť sa do spoločnosti svojim dielom.

VI Liberalizmus a medzinárodné vzťahy

39. Liberáli sú konfrontování s množstvom problémov z oblasti medzinárodných vzťahov. Podstatné z nich sú:

* Ľudské práva a tzv. „reálna politika"

* Napätie a politika zadržovania medzi Západom a Východom

* Bipolarizmus a multipolarizmus

* Preteky v zbrojení

* Regionálne organizácie

* Nezainteresované krajiny

* Rozvojové krajiny

* Organizácia spojených národov

40. Liberáli vítajú také výzvy a iniciatívy, akou je dialóg Sever-Juh, ktorý je v súlade s duchom univerzalizmu. Už tradične odmietajú rozlišovanie ľudí podľa rasy alebo viery, triedy alebo národnosti, pohlavia alebo veku, ako dovod k diskriminácii. Tento princíp by sme chceli zaviesť do medzinárodnej politiky, aby platil všade, teda i mimo hraníc industriálnych demokracíí. Nie je to len dosledok narastajúcej vzájomnej závislosti medzi národmi. Vychádza z uznania a pochopenia, že pluraliznus kultúr je potrebný. Inak uvoľníme cestu byokracií, nacionalizmu a šovinizmu a ďalej nové technológie a konzumný sposob života nezadržateľne udusia skutočné kvality v každom človeku. Ide o to, aby sa prebudilo vedomie, že iba vzájomné obohacovanie prepojenosť kultúr na celom svete može vytvoriť pluralitnú spoločnosť, ktorá prispeje k všeobecnému porozumeniu, mierovým riešeniam sporov a bude sa vystríhať konfliktom záujmov.

41. Civilné a politické ľudské práva sú neodnímateľné práva, patriace všetkým ľudom bez rozdielu. Ich obrana a podpora sú povinnosťou štátov i skupín štátov, v ktorých sa dodržujú ale i tých, ktoré ich porušujú. Táto povinnosť štátu može viesť k tomu, že sa dostanú do rozporu s vlastnými krátkodovými záujmami. Napriek tomuto vnútornému konfliktu, vlády musia pokračovať v linii čo najširšieho rozvoja a ochrany ľudských a občianskych práv. Liberáli sú povinní poukázať na akékoľvek porušovanie týchto práv, bez výnimky. V dlhodobej perspektíve totiž táto politika prináša oveľa väčšie úspechy, najmä v takých krajinách, kde verejná mienka hrá stále väčšiu rolu. Platí to najmä pre Latinskú Ameriku a Afriku.

42. Od roku 1945, je svet vystavený napätiu medzi NATO a Varšavskou zmluvou /VZ/, pričom v pozadí konfliktu stoja rozdielne záujmy ZSSR a USA. Napätie konzervuje hlboký konflikt ideálov medzi Západom, ktorý je konštituovaný na liberálno-demokratických ištitúciach a totalitárnym režimom ZSSR. Narástá tiež odpor zo strany menších krajín VZ, ktoré žijú pod kontrolou sovietskeho režimu a politiky. Tým sa vytvára nebezpečie, že napätie, v nadväznosti s ostatnými, už existujúcimi konfliktami exploduje do svetovej vojny, alebo vážnych lokálnych konfliktov, ktoré už možeme rok čo rok sledovať na oboch stranách. Studená vojna viedla k politike zadržovania. Mnohé jednania nakoniec vyústili do podpísania helsínského Záverečného aktu. Obmedzené výhody ktoré sme takto získali sú dnes ohrozené enormným narastaním vojenskej síly na oboch stranách. Zatiaľ čo v celosvetovom meradle dosiahol ZSSR v porovnaní so Spojenými štátmi rovnováhu, v Európe zasa Varšavská zmluva jasne prevýšila NATO z hľadiska strategických nukleárnych zbraní a konvenčnej výzbroje. V tejto situácii liberáli veria, že:

a) duchom liberalizmu sa budú riadiť vzťahy Západu k ZSSR a jeho spojencov, spoliehajúc sa na na veľkú vnútornú silu , silu myšlienok a inštitúcií slobody.
b) Západ može vždy a všade podporovať ľudské a politické práva zakódované v deklaráci OSN a v Záverečnom akte z Helsínk, ktoré podpísali obe strany, Západ i Východ
c) Kultúrnu, technologickú a ekonomickú spoluprácu medzi Východom a Západom možu považovať za súčasť ich celkových vzťahov
d) Rokovania možu ďalej pokračovať so zvláštnym dorazom na odzbrojenie, znemožnia vojenské intervencie a preteky v zbrojení
e) Politika zadržovania je nedeliteľná
f) Západ v rokovaniach so ZSSR nikdy a za žiadnych okolností nepristúpi na ich ukončenie a nedá ZSSR možnosť počítať s vojenskou intervenciou
g) Že pri jestvujúcej koncepcii politiky zadržovania je rovnováha vojenských síl nedostačujúcou podmienkou pre dosiahnutie akýchkoľvek i obmedzených úspechov

43. Vzájomné odcudzenie sa Číny a ZSSR a problémy, vyvolané vznikom nových mocností, akou je napr. OPEC, konflikt ich záujmov so záujmani celosvetovými sposobuje, že bipolárne vzťahy medzi NATO a Varšavskou zmluvou sa v súčasnosti premienajú na multipolárny svetový systém. Leberáli veria, že:

a) z hĺadiska vnútornej prepojenosti a vzťahov medzi politickou, vojenskou a ekonomickou mocou, budú mať bipolárne vzťahy ešte dlho určujúci význam
b) trend k multipolárnemu systému je nepopierateľný a nezvratný. Leberálny, univerzalistický pohľad na svet sa tak stáva relevantnejším.
c) Význam neutrálnych a nezainteresovaných krajín vo svetovej politike narastá a tieto krajiny možu hrať rolu sprostriedkovateľa
d) Najväčšia pozornosť by sa mala venovať zahájeniu rokovaní o mierovej spolupráci s novými silami, ktorých záujmy sú v konflikte s celosvetovými záujmami, čím sa vytvárajú nové ohniská nebezpečia

44. Medzi tieto sily musíme rátať aj regionálne združenia štátov, ktoré sa objavili na celom svete. Medzi nimi hrá veľmi doležitú rolu, Európske spoločenstvo, ktoré odhliadnuc od jeho hospodárských výsledkov, začalo zavádzať do medzinárodných vzťahov demokratické politické inštitúcie. Iniciatívy ES pripravujú živnú podu pre vytvorenie nového faktoru rovnováhy medzi Západom a Východom ako aj na celom svete. Iné nadnárodné združenia a organizácie ako Andean pakt, ASEAN, EFTA, LOME–konvencia a OAU, aj keď nemajú taký veľký vplyv ako ES, vytvárajú hodnotné nástroje pre regionálnu bezpečnosť, ekonomickú a politickú stabilitu. Liberáli vítajú a podporujú takýto vývoj, ktorý je v súlade s ich pohľadom na zlepšenie medzinárodného porozumenia budovaného na základe zbližovania kultúr a záujmov.

45. Z pohľadu nezainteresovaných štátov sa liberáli domnievajú, že:

a) treba posilniť pokusy vytvoriť a udržať široko diferencované zóny štátov, ktoré nie sú spojené ani s jednou superveľmocou
b) každá krajina má právo byť nezainteresovanou
c) viaceré nezainteresované krajiny by mali viac prispievať k rozširovaniu a podpore liberálneho univerzalizmu

46. Hrozivý je trend expotru zbraní. Objem vývozu narastá z roka na roka a vytvára pokušenie k tzv. ohraničeným vojnám. Preteky v zbrojení sa rozširujú i do chudobných a najchudobnejších krajín, ktoré tým berú na svoj chrbát neznesiteľné bremeno.

a) treba vynaložiť všetko úsilie k tomu, aby sa kontroloval vývoz zbraní. Redukovať ich výrobu na princípe vzájomnej a viacnásobnej kontroly. Tento, zdanlivo utopický cieľ, je v súčastnosti otázkou života a smrti civilizácie
b) Vlády musia prísne kontrolovať výrobu, predaj a vývoz zbraní. K tomu, aby sme dosiahli tento cieľ, musí Organizácia spojených národov vytvoriť také podmienky /služby/, ktoré zabezpečia úplnú kontrolu prevozu zbraní cez hranice
c) Narastajúca komputerizácia a zdokonalovanie zbraní, robí túto požiadavku nielen imperatívnou, ale urgentnou.

47. Potvrdzujeme svoj postoj k Organizácii spojených národov, ako sme ho sformulovali v oxfordskom dokumente v roku 1967. Povodné poslanie OSN je nemenné. Bola vytvorená preto, aby pomáhala riešila konflikty, garantovala rešpektovanie práva v medzinárodných vzťahoch, slúžila k ochrane ľudských práv všetkých ľudí na celom svete a pomáhala k tomu, aby vzali na seba zodpovednosť za svoj osud. Liberáli, berúc do úvahy množstvo slabých stránok tejto organizácie, ako aj neúspechy jej členov prostredníctvom aktivit a osobitných organizácií OSN, považujú za svoju povinnosť dohliadať na to, aby plnila svoje poslanie, ako aj podporovať snahy o reformu tejto organizácie, aby bola zaručená nestrannosť jej rozhodnutí.

VII. Liberálny pohľad na vzťahy medzi industrializovanými a rozvojovými krajinami

48. Do popredia vystupujú nasledujúce výzvy:

* Šance liberálnej demokracie v rozvojovom svete

* Rozdielnosť jednotlivých skupín rozvojových krajín, ktoré sa z ekonomického hľadiska delia na krajiny vyvážajúce ropu, teda novoindustrializované a veľmi chudobné krajiny, s rozdielnym politickým systémom.
* Kultúrne aspekty, ktoré sú obsiahnuté v dialógu Sever-Juh

* Vzťah medzi dialógom Sever-Juh a napätím medzi Východom a Západom v kontexte pretekov v zbrojení

49. Liberalizmus nemože prijať obmedzenie dialógu Sever-Juh iba na výmenu materiálnych hodnot, obchod a ekonomickú spoluprácu.Politické myšlienky možu hrať z pohľadu kultúrnych hodnot významnú rolu. Podľa nás sa ľudské práva nedajú zredukovať len na politické práva a pluralizmus, ale treba sa na ne pozerať zo zorného uhla špecifických sociálnych práv. Tiež nemožeme zostať na úrovni jednotlivca, alebo národa a riešiť tento problém v termínich akým je napr. hrubý národný produkt. Neprijateľným riešením je i to keď sa tieto krajiny dostávajú do područia Východu, alebo zištných záujmov Západu.

Ak rozvojové krajiny nemajú na výber, len medzi pravou alebo ľavou totalitou, liberalizmus je odsúdený ku kapitulácii a nakoniec i k sebazničeniu. Pritom liberalizmus može v týchto krajinách vytvoriť základ pre budúce slobodné spoločenské systémy. Budúcnosť liberalizmu v industiálnych krajinách preto závisí od možnosti rozširovať svoje hodnoty v rozvojových krajinách. Pritom však musí vziať do úvahy rozdielnosť a zvláštny charakter týchto krajín.

50. Liberalizmus tým otvára tretiu cestu pre rozvojové krajiny, ako alternatívu voči autoritatívnym diktátorským alebo teokratickým režimom a komunistickou totalitou.


Liberalizmus uprednostňuje a podporuje simultánny rozvoj ekonomiky, politiky i kultúry. Marxizmus naproti tomu podriaďuje politickú slobodu rozvoju ekonomiky, ktorú ale nikdy nemože dosiahnuť, vďaka vlastným princípom, ktoré tento rozvoj obmedzujú. Rovnako, prívrženci dogmatického kapitalizmu sú pripravený podriadiť tomuto nereálnemu cielu ekonomický a sociálny pokrok.

51. Liberáli tiež neakcepujú také riešenia, keď jedna rozvojová krajina chce spojiť skupinu ďalších nezainteresovaných, ak jej vláda zaujíma nacionalistické pozície, alebo uplatňuje striktné ekonomické plánovanie a finančnú kontrolu. Tieto rozhodnutia sú ukazovateľom zreteľného odklonu, až rozchodu s liberálnodemokratickou orientáciou.

52. Stotožniť sa s vlastnou kultúrou, mať vlastnú kultúrnu identitu, patrí k základným právam každého jednotlivca. Liberáli chápu a podporujú požiadavky viacerých rozvojových krajín, ktoré sa citia hlboko zviazané so svojou kultúrou a primkli sa k nej, i za cenu pomalšieho ekonomického rastu.

53. Liberáli chápu svet ako nedeliteľnú jednotu, čo znamená že žiadna jeho časť nemože žiť v reálnom a trvalom mieri a prosperite, ak v inej časti sveta žije veľké množstvo ľudí v biede. Všetky industrializivané krajiny musia mať pocit priamej zodpovednosti za úbohé životné podmienky v ktorých žijú milióny obyvateľov tretieho sveta.

54. Zrejme je i to, že sa svet menože dalej vyvíjať v dvoch úplne rozdielnych liniach, ktoré nás doviedli k tomu, že jedna tretina ľudstva spotrebúva dva tretiny všetkých energetických zdrojov, ktoré sa nedajú obnoviť, že priemerný občan industrializovanej krajiny má dochodok zodpovedajúci príjmu 70 rodín v Bangladéši. Revolúcie boli vyvolané zvnútra spoločnosti, vznikli ako dosledok extrémnych rozdielov v občianskom, politickom a sociálnom postavení ľudí. Tento škandalózny stav, kedy dve tretiny ľudstva žijú na hranici biedy alebo pod jej úrovňou, pričom rok čo rok sa ničí obrovské množstvo poľnohospodárskej pody, bez toho, aby svetové spoločenstvo podniklo nejaké efektívne kroky k zastaveniu tejto deštrukcie.

55. Neúmerne rýchlo sa využívajú prírodné zdroje. Sposobí to veľa problémov dalším generáciám, najmä ak si uvedomíne, že možnosti likvidácie priemyselného odpadu sú obmedzené, pričom prírodné bohatstvo našej planéty sa využíva neefektívne a nerovnomerne. Sme tiež svedkami nekontrolovaného ekonomického rastu industrializovaných krajín, čo pri súčasnom prudkom raste populácie v rozvojových krajinách neumožňuje, aby tieto krajiny dosiahli životný štandart, aký má dnes väčšina Severoameričanov, Západoeurópanov, Japoncov a malá časť obyvateľov na východe Európy. Pretrvávajúca nevoľa krajín COMECON-u, jej neochota významnejšie sa podieľať na ekonomickom a sociálnom rozvoji krajín tretieho světa, je šokujúca.

56. Radikálne obmedzenie čerpania neobnoviteľných energetických zdrojov a surovín v industrializovaných krajinách, si vynucuje presnejšie rozdeľovanie svetového bohatstva. Vyspelé krajiny musia znížiť spotrebu na jedného obyvateľa, aby sa dali realizovať nevyhnutné, veľmi nákladné investičné projekty, ktoré sú potrebné jednak pre tieto krajiny, ako aj z hľadiska rozvoja svetovej ekonomiky, vrátane rozvojových krajín. Tieto projekty by pozitívne ovplyvnili obchod a priamy prísun zdrojov i do najchudobnejších krajín. Vyrovnanejšie čerpanie prírodných zdrojov by takto slúžilo v prospech veľkého počtu ľudí, ktorí žijú na hranici hladu.

57. Mimoriadnu pozornosť musia liberáli venovať politike voľného obchodu, a to nielen medzi vyspelými krajinami, ale osobitne v vo vzťahu k rozvojovým krajinám. Rátame do toho i podporu takých zmlúv, ktoré zvýhodňujú najchudobnejšie krajiny. Oponujeme veľakrát obhajovanému názoru, že obchod s rozvojovými krajinami negatívne vplýva na zamestnanosť vo vyspelých štátoch, lebo pravdou je opak: v dlhodobom pláne práve rozvoj týchto vzťahov je efektívnym nástrojom pri vytváraní nových pracovných miest a je teda prínosom pre obe strany.

58. Liberáli sa domnievajú, že rozvinuté krajiny by sa mali veľmi rýchlo angažovať v pomoci rozvojovým krajinám. Jednou z ciest je i vyčlenenie prostriedkov vo výške 0,7% z hrubého národného produktu pre rozvojové krajiny. Námietku, že mnohé priemyselné krajiny ešte nemožu zo svojho rozpočtu vyčleniť takúto sumu považujeme za nedostatočnú. Na oboch stranách treba konať oveľa doraznejšie a podporovať rozvoj investícií v rozvojových krajinách. Týka sa to investičných prostriedkov vkladaných do výroby v súkromnom sektore.

59. Ak odhliadneme od povodných príčin /kolonializmus, nerovnováha vo svetovej ekonomike a slabá ekonomická spolupráca/ v mnohých rozvojových krajinách je nedostatočný ekonomický rast resp. úpadok, sposobený absenciou managementu a zlyhaním domácej politickej elity. Rozvojové krajiny a najmä liberálne sily v nich, musia klásť oveľa väčší doraz na rozvoj materiálnych a ľudských zdrojov, viac dbať o verejné zdravie a výchovu, ráznejšie bojovať proti korupcii, zefektivniť administratívu a funkčnosť politického systému. Liberáli vyspelých krajin musia toto úsilie všemožne podporovať.

60. Jednou z najvážnejších hrozieb pre rozvojové krajiny je i napätie medzi Východom a Západom. Ide najmä o negatívny vplyv na ich ekonomický a sociálny rozvoj. Preteky v zbrojení sa dotýkajú i týchto krajín. Opúšťajú pozíciu nezainteresovaných, čo vedie k vyzbrojovaniu a v konečnom dosledku oslabeniu, resp. zruinovaniu už beztak slabej ekonomiky, čo negatívne vplýva na vnútropolitickú situáciu, obmedzuje slobodu občanov a v konečnom dosledku posobí proti ich skutočným potrebám a záujmom.


VIII. Cesta do budúcna

61. Opätovne potvrdzujeme našu vieru v liberálne myšlienky. Liberalizmus je jedinou myšlienkovou sústavou, ktorá je schopná postavíť sa tvárou v tvár vonkajšej agresivite ohrozujúcej slobodu národov a prežitie ľudstva. Žijeme vo svete ktorý sa veľmi rýchlo mení a je čím ďalej komplexnejší, vzájomne prepojený, v ktorom sú i predstavitelia totality nútení brať do úvahy základné ľudské a občianske práva, rešpektovať hodnoty liberalizmu. A zatiaľ čo predstavitelia totality, anarchisti, reakcionári a teroristi trávia svoj čas prípravou bitiek, ktoré už patria včerajšku, liberáli hádžu rukavicu týmto silám, lebo nemožu prijať anarchiu, násilie a tyraniu. Nádej vkladáme do vzájomného porozumenia a spolupráce a počítame s podporou a zjednotením všetkých demokratických síl. Pre dosiahnutie tohoto cieľa zvádzame súčasné súboje a pripravujeme sa na tie, ktoré ešte len prídu.

(konec citace)

Deformace pojmu liberalismus

SLOUPEK

Obsah pojmu liberalismus byl v ramci transformace ceske spolecnosti v 90. letech xx. stoleti znacne zjednodusen az zdeformovan. CR se deset let po zahajeni zmeny spolecenskeho systemu, ktery byl postaven na hlinenych rozpadajicich se nohach spolecenskeho vlastnictvi, na centralne, administrativne, direktivne, statne, stranicko, byrokraticky, planovite rizene ekonomice podle meho nazoru jeste plne nevymanila z podruci kolektivistickeho a statne paternalistickeho mysleni. Naopak se zda, ze za prispeni temer vsech rozhodujicich politickych sil a struktur se proces prechodu k moderni liberalni spolecnosti zastavil a v nekterych oblastech dochazi dokonce k zpetnemu pohybu.

Za jednu z pricin soucasneho stavu povazuji zneuziti obsahu pojmu liberalismus ruznymi politiky, politology, sociology, ekonomy v prubehu celych 90. let. Liberalismus byl velmi casto sklonovan ve vsech padech jako mozny spasitel na ceste k svobodne, trzne orientovane spolecnosti. Mnozi politikove, bez toho, aniz by pochopili a posleze svym priznivcum a volicum vysvetlili obsah tohoto pojmu, pouzivali liberalismus jako vytah k ziskani politicke moci. Po ziskani politicke pozice a moci a po objeveni se prvnich priznaku stagnace v procesu premeny spolecnosti zacali hledat obetniho beranka a vinika za sve politicky zjevne neuspechy. Ty byly zpusobeny prave neduslednym uplatnovanim liberalnich principu a myslenek v realnych procesech transformace ceske spolecnosti. Pro mnohe manipulatory prevlecene za politiky se vsak stal liberalismus vinikem vsech nedostatku, ktere trapi nase obcany v beznem zivote, stal se slovem s hanlivym pridechem a pro mnohe se stal i nejpouzivanejsi nadavkou.

Vsem tem bych chtel sdelit, ze transformacni proces, ktery u nas probihal od pocatku 90. let, byl a je podle meho nazoru velmi vzdaleny liberalismu, tak jak ho chapal napriklad Fridrich A. von Hayek. Hayek rozumi liberalismem koncepci zadouciho politickeho radu na bazi individualni svobody v ramci zakona. Zamysleme se, zda je mozno pouzivat pro proces transformace adjektiva liberalni ci ultraliberalni.

Na pocatku 90. let byl nastartovan proces narovnani do te doby administrativnim zpusobem nastavenych cen a jejich vzajemnych relaci. Bohuzel musim konstatovat, ze jeste temer po deseti letech je skoro petina cen (presne 18,33 % vahy spotrebitelskeho kose) regulovana ci usmernovana. Mohou zde za techto podminek probihat v ekonomice optimalni alokacni procesy? Nejsou spolecenske a socialni naklady napr. na regulaci cen bydleni, tedy najemneho, vyssi, nez kdyby deregulace najemneho probehla drive a v plnem rozsahu? Nejsou podminky jednotlivych subjektu pusobicich v ekonomice, podminky jednotlivych typu domacnosti timto "zasahem statu" deformovany? Kdo prispiva na regulovane najemne? Neni to diskriminace vlastniku - at uz je vlastnikem kdokoliv - obcan, obec, druzstvo, firma, stat? Kolik stoji tuto ekonomiku - hlavne v efektivnosti a produktivite regulace cen elektriny a plynu, kdo nakonec doplaci na krizove dotace, kdyz naklady na energie pro velkoodberatele jsou vyssi nez pro maloodberatele. Neplati tyto cenove deformace nakonec spotrebitel v cenach vyrobku od producentu, kteri plati relativne vysoke ci vyssi ceny, nez by museli platit, kdyby nebyly krizove dotace? Nevedly by trzni ceny k podstatne efektivnejsimu systemu fungovani spolecnosti?

Porad je u nas zakorenena predstava o paternalisticke uloze statu, podle ktere by se prave ten mel postarat o kazdeho jednotlivce v situaci, kdy se treba jen nepatrne zhorsi jeho materialni podminky. Jsou to sice znacne iluzorni predstavy, ale dobre se poslouchaji. Tyto predstavy jsou casto podporovane nenapravitelnymi socialnimi demagogy, kteri mnohdy lacinymi triky umne manipuluji s obcany. Sladke sliby vsak vetsinou nejsou naplnovany. Lepsimu postaveni obcanu muze pomoci prave dusledne naplnovani obsahu pojmu liberalismu.

MIROSLAV SEVCIK

reditel Liberalniho institutu

LIBERALISMUS - PRILOHY (KLIKNI!)