Chameleon - subjektívny spravodaj - iný uhol pohľadu na udalosti z domova i
zo sveta
------------------------------------------------------------------------
Odolávať globálnym mocnostiam
Otvorený list obavy a nádeje
Najdôležitejšie časti dokumentu, ktorý prichádza s pozoruhodnou analýzou
globalizácie. Ide o list, ktorého autormi sú podľa vlastných slov "laici a
teológovia, odborníci na hospodárske a sociálne otázky, ako i vedúci
činitelia cirkví z Nemecka a západnej Európy, ktorí sa angažujú v
ekumenickom hnutí a v decembri 1997 usporiadali seminár o finančnej a
hospodárskej globalizácii". List je datovaný dňom 30. júna 1998 a jeho
podstatné časti boli zverejnené v nemeckom časopise "Junge Kirche". 8/98,
odkiaľ ich prevzal bulletin "CFK Information", vydávaný v Prahe Kresťanskou
mierovou konferenciou, v . 487 z februára 1999. Text uverejnený v CFK
Information preložil z nemčiny Rudolf Prevrátil.
... Našim cieľom bolo jasnejšie načrtnúť - v polohe prorockého posolstva i
požiadaviek na jednanie - ekumenickú odpoveď na účinky globalizácie, v
ktorej by sme analyzovali jej príčiny v kontextu súčasného medzinárodného
finančno-ekonomického vývoja.
Pri našich úvahách nám bolo stále zrejmejšie, že se výraz a pojem
"globalizácia" používa vo vzťahu k rade javov, ako je napr. expandujúca
celosvetová komunikácia ovládaná priemyslovými zemami, nebo hegemoniálnej
invázie západnej civilizácie do miestnych domácich kultúr
("McDonaldizácia"). V tomto zmysle je globalizácia mnohovrstevným procesom,
ktorého dlhý historický vývoj sa dá spätne sledovať až do obdobia novovekých
výbojov a západného kolonializmu. Dnes vychádza tento komplexný proces z
neoliberálnej hospodárskej ideológie a je plný mnohoznačností, paradoxov a
protirečení: proces, ktorému sa nedá tlieskať, ale ktorý tiež nemožno úplne
zatracovať. Vždy e globálnym javom je i samotné ekumenické hnutí, ktoré
korení - cez početné deformácie - v univerzalistickom chápaní Boha, ľudstva
a prírody. "Hospodinova jest zeme zo všetkým, čo je na nej, svet (oikumené
grécky, orbis latinsky) aj tí, kto na ňom bývajú." (Žalm 24,1).
Preto, že mnohovrstevnosť globalizáce môže ľahko viesť ku zmätkom pri
formulovaní požiadaviek na jednaní, sústredili sme sa na finančne ekonomické
základy tohoto procesu, ktoré sú nielen jeho motorom, ale celkove ho
ovládajú a určujú jeho povahu. Dominantná rola maximalizácie finančne
ekonomického zisku sa v nemčine popisuje slovom "Globalizmus", čím sa
poukazuje na to, že máme čo robiť s nejakou ideológiou. To nadhadzuje
otázku: čo je na globálnom trhu dobré, a pre koho? Ako ľudia angažovaní v
sociálnom hnutí sme pochopiteľne zamerali svoj pohľad na sociálne a
politické dôsledky, na tie veľké časti spoločnosti a viac než dve tretiny
svetového obyvateľstva, ktoré sú týmto procesom vylučované. Pritom si ako
autorky a autori tohoto dopisu uvedomujeme, že my sami - najmä ako súčasť
strednej spoločenskej vrstvy - ťažíme z výhod globalizácie.
I. Vidieť: vnímať skutočnosť
1. Proces globalizácie ako jav nového druhu
Nástup výrazu "globalizácie" pred necelým desaťročím súvisí s explozívnym
vzostupom medzinárodných kapitálových tokov. Po svete obiehajú po celých 24
hodín obraty devízových trhov vo výške až 1.500 miliárd amerických dolárov,
pričom bankové rezervy predstavujú celkom asi 650 miliárd amerických
dolárov. A pritom, ako zisťujeme, sú len 2 až 3 % tohoto obrovského
pohyblivého kapitálu spojené s transakciami v reálnom hospodárstve (ako je
výroba, služby a priame zahraničné investície). Globálne finančné trhy sú
teda do značnej miery ovládané špekulačnými peniazmi, čo viedlo ku vzniku
výrazu "kasinokapitalismus".
Celosvetový tok kapitálu má svoje vlastné prevádzkové metódy a stanoví si
svoje vlastné zákony, ktoré nielenže prekračujú národné zákonodarstvo, ale
dokonca ho aj rušia. V skutočnosti vedie tlak globálnych inštitúcií
ovládaných skupinou zemí G-8 (Medzinárodný menový fond/IMF, Svetová banka,
Svetová obchodná organizácia/WTO, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a
rozvoj/OECD a menej známa Banka pre medzinárodné platby/BIS v Bazilei) k
narastajúcej deregulácii, to je, k odstraňovaniu zákonných a spoločenských
mechanizmov, ktorými národné štáty kontrolujú finančné a hospodárske
činnosti. Zmyslom toho je, odstraňovaním prekážok urýchľovať transakcie, čo
vedie k prehnaným ziskom. V Nemecku sa napríklad za posledné štyri roky
zvýšili zisky podnikov o 46% a platy o 5% (prameň: Odborové združenie IG
Metall, máj 1998).
Predtým nikdy nevídaná súčinnosť nových komunikačných prostriedkov,
peňažných trhov a prudkého technologického vývoja viedla k tomu, že sa
rozhodovacia moc sústredila v rukách malej medzinárodnej elity finančníkov,
špičkových bankárov a vedúcich priemyselníkov. Tvoria ju ako pred tým
prevažne muži s dobrým vzdelaním, ovplyvnení severoamerickými a
západoeurópskymi univerzitami. Je im vlastný hierarchický a patriarchálny
stavovský duch (esprit de corps), kľúčové rozhodnutia robia zhora, a to nie
pod demokratickou kontrolou, ale podľa vládnucich neoliberálnych finančne
ekonomických kritérií. Podľa rovnakých pravidiel a kritérií vykonávajú svoj
mandát medzinárodnej finančnej inštitúcie, najme Medzinárodný menový fond a
Svetová banka, a to bez ohľadu na skutočnosť, že za svoju činnosť
zodpovedajú národným vládam. Je treba povedať, že Spojené štáty hrajú rolu
hegemonického vodcu, ktorý presadzuje s podporou ďalších priemyselných
krajín svoje vlastné záujmy.
Rozsah dopadov finančnej ekonomiky na životy ľudí dnes dosiahol nový vrchol,
čo je zvlášť vidieť v krízach ako najnovšie v juhovýchodnej a východnej
Ázii: prakticky za jednu noc sa môže zrútiť hospodárstvo celého národa.
Možnosti zamestnania v určitých odvetviach sa drasticky zmenšujú a sú iba
čiastočne nahradzované lacnými pracovnými miestami bez sociálneho zaistenia
podľa hesla "najmi a vyhoď " (hire and fire). Tam, kde existujú systémy
sociálneho zaistenia, sú postupne vytunelované. V dôsledku toho vedie
finančne ekonomická globalizácia k ďalekosiahlemu vylučovaniu celých národov
a skupín obyvateľstva: globalizácia produkuje extrémne bohatstvo pre malú
menšinu a rastúcu chudobu pre omnoho väčší počet ľudí.
Hrozba sociálneho úpadku, ako aj anonymita mocenských štruktúr a rýchlosť
rozhodovania vyvolávajú rezignáciu a strach. Tieto javy, sprevádzané
požiadavkou všeovládajúcej dominancie financií a hospodárstiev, sa vo svojom
nástupe opierajú o skoro náboženskú legitimizáciu globalizácie. Dramaticky
vzrastá využívanie náboženského jazyka a symbolov k podpore predaja.
Neoliberalismus sa vo svojom globálnom nároku stal ideológiou, ktorá sa
vydáva za bohom daný poriadok a jedinú odpoveď na problémy sveta.
2. Kríza sociálnych a hospodárskych zriadení
Na základe doterajšieho poznania sa nám v súčasnosti ako najzávažnejší
aspekt globalizácie javí neexistencia politických a sociálnych korektívov.
Národné politické inštitúcie do značné miery stratili kontrolu nad
globálnymi finančne ekonomickými procesmi. Ako prehlásil na Svetovom
hospodárskom fóre konanom vo februáry 1996 v Davose prezident Nemecké
spolkovej banky, vlády a politici budú na budúce stáť pod kontrolou tých,
kto financujú trhy.
Známy národohospodár John Maynard Keynes varoval už v tridsiatych rokoch, že
"pokiaľ bude dominovať svet financií, stane sa rozvoj zeme iba púhym
vedľajším produktom bankových hier". Ak sa budú prijímať globálne finančne
ekonomické rozhodnutia bez medzinárodne politického rámca a iba podľa
multinacionálnych záujmov súkromných a korporatívnych spoluhráčov, budú mať
národne vlády málo šancí na to, aby jednali v záujme svojho ľudu. Ich nie
celkom nedobrovoľná strata moci je proces, ktorý začal v osemdesiatych
rokoch. V priemyslových krajinách a v ešte väčšej miere na rozvojovom Juhu
vylamujú finančné inštitúcie (z rozhodovacích štruktúr) národne záujmy.
OECD, ku ktorej patrí 29 priemyslových krajín, pracuje v posledných troch
rokoch na "Multilaterálnej dohode o investíciách" (MAI)... Proces prijímania
tejto dohody bol najprv pozastavený, ale jej požiadavky sa určite objavia
znovu. To, čo potrebujeme, je skutočná "MAI", do ktorej budú bezpodmienečne
začlenené existujúce systémy sociálneho zabezpečenia a štandardy ochrany
životného prostredia, ako aj požiadavka, aby v príslušných krajinách bolo
povinne reinvestovaných pokiaľ možno čo najviac ziskov.
Na Západe možno pozorovať zhoršenie možností zamestnania a sociálneho
zabezpečenia na národnej úrovni preto, že k tomu chýbajú politické
rozhodovacie prostriedky a verejné prostriedky. Politická moc sa veľmi často
nevykonáva a daňové úniky vedú k nedostatku verejných prostriedkov. Logickým
dôsledkom je, že účet zaplatia chudobní. ...
------------------------------------------------------------------------
Etablované cirkvi sa musia v súčastnej kríze najskôr naučiť presvedčivo
domôcť svojej zodpovednosti. I keď vyjadrujú poľutovanie nad dvojznačnosťami
globalizáce a búšia na sociálne a ekologické kritériá hospodárstva,
nepracujú zatiaľ na ich presadení s dostatočnou dôslednosťou. Najnovším
príkladom toho je Spoločné slovo (Gemeinsame Wort) Rady evanielických cirkví
v Nemecku a Nemecké katolícke biskupské konferencie k hospodárskej a
sociálnej situácii v Nemecku ("Za budúcnosť v solidarite a spravodlivosti",
Für eine Zukunft in Solidarität und Gerechtigkeit). Kritizujú sa v ňom síce
neoliberálne trendy globalizácie, ale len zdráhavo sa navrhujú konkrétne
kroky ku zmene. Súčasne prežívajú nemecké cirkvi prudký pokles záujmu bez
toho, že by to pripisovali zmienenému trendu. Dúfame, že sebestredné
lamentácie, ktoré ochromujú naše cirkvi, môžu byť prekonané duchovnou
odpoveďou na základe biblického porozumenia pojmom "šalom" - mier,
celistvosť a život v rovnováhe.
II. Usudzovať: biblická a ekumenická orientácia
Ekumenická rada cirkví, založená v r. 1948, chápe sama seba ako hnutie a
spoločenstvo vzájomného zdielania, solidarity s chudobnými a znevýhodnenými,
a "nádej v akcii". Od samého začiatku bolo silnou stránkou ekumenického
hnutia, že svojimi programami predovšetkým v oblasti rozvoja, ľudských práv,
zdravotníctva a vzdelávania prispievalo k analýze globálnych politických a
hospodárskych procesov, ako aj ku hodnoteniu regionálnych skúseností.
Ústredným bodom ekumenickej sociálnej etiky je usilovanie o sociálnu
spravodlivosť a otázka spravodlivého hospodárenia. To viedlo k nadväzovaniu
spojenectva s hnutiami a skupinami, ktoré mali rovnaké zameranie a sledovali
porovnateľné ciele. Súčasne vznikol množstvo samostatných iniciatív a
spojenectiev ako prejav hnutia proti vládnucemu svetovému hospodárskemu
poriadku a nekontrolovaným aktivitám transnacionálnych koncernov (TNC),
ktoré v mnohých krajinách viedli k hospodárskej a sociálnej marginalizácii a
vylučovaniu väčšiny obyvateľstva. Dnes je našou úlohou v ekumenickom hnutí
prepojovať naše aktivity, v zmysle opozičného hnutia v nich pokračovať a
zosilovať ich.
Od roku 1948 sa Ekumenická rada cirkví jasne vyslovovala pre "zodpovednú
svetovú spoločnosť" a jednotu ľudstva. Zo Spojenými národmi zdieľala víziu
spravodlivého a mierového svetového poriadku a podporovala "vypracovanie
medzinárodných noriem a štandardov jednaní k dobru celého ľudstva a
globálneho životného prostredia" (Ústredný výbor ERC, Ženeva 1995). Vieme
však tiež, že k dominantnému správaniu a marginalizácii, ktoré vytýkame
neoliberálnemu finančne ekonomickému projektu globalizácie, prispel nielen
denominacionalismus a konfesionalismus, ale tiež nedostatok rešpektu k tým,
kto myslia a veria inak. Dúfame preto, že cirkvi kriticky posúdia tiež svoje
vlastné dejiny, ktoré až dosiaľ poškodzovali ich víziu spravodlivého a
mierového svetového poriadku.
Novozákonný pojem "oikumené" zrkadlí skúsenosť rannokresťanských obcí,
uskutočnenú v konfrontácii s globálnym mocenským nárokom rímskeho cisárstva
v helénskom období. Na jednej strane stály kresťanské obce chudobných,
otrokov a cudzincov, na druhej mocenské štruktúry globalizácie tak, ako boli
vynútené cisárom. Konciliárne spoločenstvo prvotnej cirkvi tvorilo svojho
druhu protikladnú moc, ktorá však stratila svoj kritický potenciál, keď sa
neskôr, od doby cisára Konštantína, tesne pripútala ku štátu. Až teraz dal
súdobý konciliárny proces za spravodlivosť, mier a zachovanie stvorení
svojou predstavou cirkvi v solidarite s chudobnými znovu ožiť vízii cirkvi
ako spoločenstiev pre spravodlivosť a ako protipólu nadiktovanej
globalizácie.
Vo svojich podobenstvách povzbudzoval Ježiš ľudí k tomu, aby poznávali
"znamenia doby" a nasledovali vôľu Božiu. Od nej vieme, že sa duch musí
rozhodovať vždy znovu, v závislosti na danej situácii a konkrétnych
súvislostiach. Čiernobiela schéma dobra a zla preto už nepomôže tam, kde sa
vyžaduje schopnosť diferencovať, ako je to pri vysporiadávaní sa s
dôsledkami globalizácie. Avšak aj v Ježišovej tradícii zostáva vzťažným
bodom prednosť, ktorú dával chudobným, utlačovaným a slabým. Do stredu
svojej starostlivosti a lásky stavia Ježiš znevýhodnených a vylučovaných.
Cirkev Ježiša Krista je vyzývaná, aby pozdvihla svoje hlasy za tých, ktorý
nemajú žiadneho príhovorcu, a stala sa hlasom bezhlasých: za tých, ktorým je
obmedzované právo na život, preto, že sa im odopiera účasť na hospodárskom
živote ich spoločnosti. S týmto mandátom pokračuje ekumenické hnutie v
biblickom posolstve prorokov židovsko-kresťanské tradície, ktorý stáli na
strane obetí a ľudí v tiesni. Im prinesie prisľúbený Mesiáš právo a
spravodlivosť. Proroci nás učia, že spravodlivosť je stredom a bezprávie
stojí na okraji. "Kto má v živote málo, bude mať mnoho v práve" (Helmut
Simon).
Je preto naliehavou úlohou ekumenickej sociálnej etiky prispievať spoločne s
ostatnými a v súlade z božou "oikonomia" k tomu, aby bolo privedené "všetko,
čo je na nebi i na zemi k jednote" (List Efezským 1,10) a vyvolávať tlak na
globálne finančné hospodárstva v tom smeru, aby život neovládli cestou
vzrastajúcej deregulácie medzinárodné finančné a kapitálové trhy. "Každé
hospodárske rozhodnutie a každá hospodárska inštitúcia musí byť posudzovaná
z hľadiska otázky, či ochraňuje, alebo podkopáva dôstojnosť ľudskej
osobnosti... Všetci ľudia majú právo podieľať sa na hospodárskom živote
spoločnosti" ("Hospodárska spravodlivosť pre všetkých". Pastiersky list
katolíckej biskupskej konferencie v USA, 1986). To znamená v zmysle žalmu
24: "Hospodinova je zem so všetkým, čo je na nej/ju napĺňa." Pretože je
Jahve pánom každej zeme a všetkých zdrojov, nemôže náležať kráľovi alebo
niekoľkým jednotlivcom, ale má slúžiť blahu všetkých ľudí a stvorení. Tam,
kde sa nedbá na toto poučenie, kde sa moc a vlastníctvo hromadí v rukách
niekoľkých málo ľudí, rozpadá sa Šalom ako sociálny, politický a náboženský
poriadok. A to sa deje tiež v ekologickom zmysle: tam, kde dominuje
šialenstvo moci a orientácie na zisk, tam je ničená príroda, znevažovaný
život a vedome popieraná vízia "spravodlivej, participatívnej a stabilnej
spoločnosti".
III. Novo jednať: znamenie nádeje a modely budúcnosti
Bez ohľadu na globalizáciu už dnes existujú alternatívne formy výroby a
obchodu, organizované na miestnej a regionálnej úrovni (tzv. tieňové
hospodárstva, alternatívne miestne výmenné okruhy, priame uvádzanie na trh a
iné). Masová nezamestnanosť provokuje nové prístupy k práci na základe
vzájomnej susedskej výpomoci a zdieľaní práce. Veľmi často sú to však púhe
pokusy o prežitie, prejavy odporu, ktoré v skutočnosti nenapravujú
nespravodlivé rozdelenie blahobytu.
Nové občianske hnutia sa dnes stále viac pokúšajú o vytváraní "protikultúry"
proti vnútenej neoliberálnej finančne ekonomickej globalizácii. Dosiahnutie
vplyvu na miestne a regionálne pomery vyžaduje ďalekosiahlejšiu analýzu,
komunikáciu a vytváranie sietí s inými skupinami, ako aj diferencované
uvedomovanie spoločenských, hospodárskych a politických procesov. Tieto
hnutia sa obracajú proti koncentrácii moci a vylučovacím mechanizmom. Sú si
vedomí hodnoty miestnych kultúr a tradícií, ktoré spochybňujú globálnu
dynamiku. Tak čerpajú silu z miestnych kultúr a súčasne čelí nebezpečiu
provincionalizmu a vzniku izolovaných "rezervácií".
Sebaorganizovanie ľudí do občianskych hnutí prináša všade plody. Zistili sme
napríklad, že ERC zhromaždila informácie o zhruba tisícke hnutí tohoto
charakteru na všetkých kontinentoch. Tie spoločne s rýchlo rastúcim počtom
mnohých desaťtisíc nevládnych organizácií (NGO) dorastajú ako protiváha tým,
kto riadia a diktujú proces globalizáce. Informačné technológie umožňujú
vytváranie sietí medzi ľuďmi v základných skupinách, medzi nimi sa tak
urýchľuje a uľahčuje vzájomná výmena. Tá ďalej uľahčuje aktívne spoločné
jednanie a je sama o sebe príkladom toho, čo by sa dalo nazvať
"globalizáciou zdola". Napriek rozdielnosti jednotlivých záujmov
spolupracujú NGO pri vytváraní pluralistickej občianskej spoločnosti na
základe spoločných princípov, ako je nenásilné riešenie konfliktov,
participácia a demokratizácia, základne sociálne, ľudské a politické práva
pre všetkých. Finančne ekonomická globalizácia nutne vyžaduje strategicky
rozdielne formy zasahovania, ktoré by však mali byť vzájomne prepojené:
* Solidárne základné skupiny predstavujú krehké dočasné formy spoločného
postupu, môžu však prechádzať na miestnej alebo regionálnej úrovni tvorivým
spôsobom napr. v iniciatívy nezamestnaných, azylové skupiny, projekty pre
bezdomovcov, ombudsmanské iniciatívy a iné.
* Alternatívne životné spoločenstvá, z ktorých sú mnohé zamerané na
ekológiu, nový životný štýl alebo staršiu víziu komunitárneho života, sa
energicky angažujú v práci pre mier a spravodlivosť zdola.
* Nevládne organizácie (NGO) si osvojili špeciálne odborné znalosti o
finančne ekonomických alternatívach, ľudských právach, problematike azylov,
sociálnych a zdravotných problémoch. Ich úlohou je vykonávať lobbistickú
prácu u politických inštitúcií. Závisí však na veľkorysosti sponzorov a
potrebujú podporné skupiny.
* Širšie občianske hnutia sa zaoberajú konkrétnymi problémami na regionálnej
a globálnej úrovni. Vzájomne sa spojujú do sietí a pokúšajú sa dať "voľbe
pre chudobných" a obrane znevýhodnených ľudí štruktúrovanú a
inštitucionalizovanú podobu. Predstavujú občianske protestné hnutia,
zamerané hlavne proti vládam (poukážme na ich rolu pri sociálnom summite v
Kodani r. 1995).
* Odbory, u ktorých v súčasnosti dochádza k poklesu počtu členov i celkového
vplyvu, zohrávajú dvojakú rolu. Na jednej strane pôsobí ako lobby tých, kto
majú pracovné miesta, na druhej strane je však ich vyjednávacia sila v rámci
tzv. sociálneho partnerstva na národnej úrovni v Európe a inde oslabovaná
rôznymi manévrami ekonomickej globalizáce, čo vedie k poklesu významu
sociálnych dohôd v rámci jedného štátu. V novom svetovom poriadku si
navzájom konkurujú pracovníci z rôznych krajín - hlavne však tí, ktorí sú
zamestnaní v multinacionálnych koncernoch - rovnako ako nezamestnaní. Odbory
ešte stoja pred úlohou nájsť cesty k prekonaniu týchto rozporov. V
súčasnosti prebieha v organizáciách pracujúcich prispôsobovanie: existujú
iniciatívy usilujúce o jednanie v oblasti odbytových trhov, dochádza ku
zlučovaniu jednotlivých odborov do väčších reprezentatívnych jednotiek,
objavujú sa prvé náznaky medzinárodnej spolupráce. Vznikajú nové siete,
ktorých cieľom je, tak ako napr. vo Francúzku, verejne vyjadrovať politické
požiadavky nezamestnaných a čiastočne zamestnaných.
Dobrým príkladom alternatívnych sociálnych hnutí sú dnes na rôznych miestach
hnutia žien. Tieto hnutia naliehavo stavia otázku vierohodnosti politických
štruktúr ovládaných mužmi. Tematizujú politický význam moci vo vzťahu medzi
mužmi a ženami. Vsádzajú pritom na dynamické uplatňovanie moci, ktorú majú
ženy v každodennom živote ľudí, tiež na tvorbu politických rozhodnutí.
Pracujú pre ciele, ktoré sa týkajú každého a ktoré sú prospešné hlavne
okrajovým skupinám: odstránenie priamej a nepriamej diskriminácie vo
vzdelávaní a platoch, pri nábore pracovníkov a v odbornej kariére, pre
zaručený minimálny plat, štátnu starostlivosť o deti, sociálne zaistenie v
súvislosti s prácou v domácnosti a rodine.
Niektoré hnutia na základnej úrovni predovšetkým na Juhu tiež oživujú
tradičné miestne kultúry a spochybňujú pritom ich staré prekonané štruktúry.
Tým, že pomáhajú prekonávať zdedené formy spoločenského útlaku a rozvíjať
etno-náboženskú identitu, posilujú a regenerujú miestne kultúry ako
alternatívu k tlaku "McDonaldizácie". Kultúrny a sociálny prevrat, ktorý
vyvoláva globalizácia, môže celkom dobre pôsobiť oboma smermi a vyústiť do
vzniku istej "glokálnej" (zmiešanej globálnej a lokálnej) kultúry. V boji
proti neľudským dôsledkom globalizácie prinášajú náboženské hnutia na
základe vlastných tradícií do mezináboženskej spolupráce svoje etické
kritériá a hodnotové systémy, takže je spolupráca v rastúcej miere spojované
s otázkami viery. Bohužiaľ je ale tiež nutné povedať, že
inštitucionalizované náboženské spoločenstvá, ako napr. naše veľké cirkvi,
sú často neschopné vysloviť sa k tomuto procesu podstatným spôsobom.
V tejto súvislosti potrebujeme novú, konflikt si uvedomujúcu duchovnosť,
ktorá by nám pomohla prekonať strach a bezmocnosť a nasledovať Ježiša až do
toho bodu, kedy sa konfrontácia stáva nevyhnuteľnou. Je samozrejme pravda,
že jedna osamotená iniciatíva alebo perspektíva nespôsobí prelom, ani
nevytvorí nejakú strategickú alianciu, ktorá by vystúpila proti
globalizovanému kapitálu. Tu majú cirkvi zvláštnu úlohu vyzliecť zvieraciu
kazajku orientácie na stredné vrstvy a skutočne sa zaoberať životom a
problémami ľudí, postaviť sa pri tom na ich stranu, vymaňovať ich z izolácie
a individualizmu a vyzývať k praxi spoločenstva v solidarite, v ktorej bude
spoločne narastať duchovný dôraz a prorocké prebudenia, a bude sa
presadzovať miestna, regionálna a celosvetová súčinnosť.
Dúfame, že sa vytvorí občianska spoločnosť, v ktorej prevezmeme spoločnú a
vzájomnú zodpovednosť a neohrozene a inteligentne pristúpime k
nespravodlivým požiadavkám mohutných procesov finančne ekonomickej
globalizácie. Dôkazom toho bude rastúci počet základných skupín a iniciatív,
národných i medzinárodných sietí, ktoré si kladú za ciel vybudovanie
globálnej občianskej spoločnosti. Ako doteraz, je to však tiež proces, v
ktorom sa sami učíme. Tak napr. je treba najskôr úspešne zvládnuť nenásilné
prekonávanie konfliktov. V občianskej spoločnosti nikto nemá pravdu
rezervovanú len pre seba. Pravda začína v dvoch a je v najlepšom prípade
intersubjektívna. V tom je občianska spoločnosť modelom protikladným
akejkoľvek forme totalitárnej ideológie. Ten alebo tá, kto sa zasadzuje o
občiansku spoločnosť, akceptuje pozitívne práva menšín v rámci ľudských a
občianskych práv a podporuje medzikultúrny dialóg. Podporuje participáciu
hlavne tých, ktorí inak v prevládajúcej realite štrukturálnej nadvlády a
existujúcich mocenských pomerov nemajú skoro žiadne alebo vôbec žiadne
slovo.
V rámci hospodárskych zmien zameriavajú mnohé skupiny svoju pozornosť na
skúmanie alternatívnych foriem hospodárenia. To vyžaduje ochotu ku zdieľaniu
a vstupovanie do nových spojenectiev medzi podnikmi a základnými skupinami,
ako aj k verejnému úsiliu o spravodlivé zdanenie príjmov a majetku:
a. ochota ku zdieľaniu - zvlášť ide o ochotu občanov Severu a ich odborových
organizácií voliť úplne iné prostriedky ku zvyšovaniu príjmov a konzumu, než
sú tie, ktoré zdanlivo nevyhnuteľne diktuje požiadavka maximalizácie
produktivity. Okrem toho je treba vytvoriť "solidárny slobodný priestor" vo
forme úspor a investícií, ktoré budú využívané nie len k neustálemu
zvyšovaniu produktivity, ale miesto toho na humánne, sociálne a ekologické
výdavky zamerané na znovuvýstavbu spoločnosti, uchovávanie života a
zachovávanie nášho globálneho dedičstva.
b. ochota k rozvážnemu jednaniu - napríklad u koncernov, ktoré si pomaly
začínajú uvedomovať, že stroskotávanie v zmysle straty verejnej dôvery môže
mať rovnako smrteľné následky, ako stroskotávanie na trhu, a že prevencia
škodlivých dopadov môže byť menej nákladná, ako následné odškodné. ...
c. ochota k jednaniu v záujme všeobecného prospechu - zvlášť u vlád a
medzinárodných inštitúcií, ktoré začínajú s obmedzovaním jednostranností
slobodného medzinárodného obehu kapitálu (a skoro bezohľadného
vykorisťovanie prírody), v protiklade k udržovaniu vysokých daní a
spoplatňovaniu práce. Už neveľká Tobinova daň by mohla znamenať svojho druhu
obrat od súčastnej krajne nestabilnej a nezodpovednej finančnej situácie,
pri ktorej voľne sa pohybujúci medzinárodný kapitál, poháňaný vyhliadkou na
krátkodobé vysoké zisky, vyostruje dostihy medzi najbohatšími
konkurencieschopnými národmi a najchudobnejším národom odoberá práve tie
formy kapitálu, ktoré potrebujú zo všetkého najviac.
I keď je v súčasnosti základom finančne ekonomickej globalizácie a
hegemoniálneho systému existujúceho svetového poriadku neoliberálny prístup
(napr. chicagská škola a jej prívrženci), v profesionálnych kruhoch sa už
diskutuje o vážnych korektúrach a prístupoch úplne iného druhu. Ide v nich o
zjavné slabiny existujúceho systému, ktorý vo svojich kalkuláciách úplne
opomína náklady na zamedzenie alebo obmedzenie sociálnych a ekologických
škôd alebo nákladov. Ekonómovia nám tiež hovoria, že je možné vypracovať iné
schodné hospodárske prístupy, napr. na základe "zdržanlivosti" (čo znamená
dávať prednosť zachovaniu Zeme a jej zdrojov), ktoré by mohli predstavovať
pre budúcnosť lepšiu alternatívu. K tomu, aby boli medzinárodné finanční
trhy riadené hospodársky a politicky zodpovedným spôsobom, je podľa nášho
presvedčenia naliehavo nutné zriadiť nezávislý medzinárodný orgán pre
finančný dozor. Ten by mohol upozorňovať na chybný vývoj a nežiadúce trendy
na trhoch a uskutočňovať opatrenia na reguláciu kapitálových pohybov pomocou
Tobinovej dane. Nechýba nám koncepcia, len politická vôľa. ... Je teraz
úlohou občianskych hnutí a nevládnych organizácií., aby razili cestu novému
kurzu pomocou verejných diskusií a silnejším tlakom na politiku. ...
Zhrnutie: výzva k jednaniu v ekumenickom hnutí
Ako súčasť ekumenického hnutia pociťujeme v tejto úlohe veľmi naliehavú
potrebu podpory a vedúcu rolu Ekumenickej rady cirkví. Cirkvi, ekumenickej
skupiny a hnutie v celom svete nedokážu pochopiť, analyzovať a zhodnotiť
proces globalizácie sami, iba na základe svojej okamžitej situácie. Tí, kto
sa nachádzajú v jednom mieste svetového regiónu, si musia vymieňať
skúsenosti s ostatnými. Pre reflexiu vychádzajúcu z rôznych situácií a pre
akciu znamenajúcu skutočne ekumenickú odpoveď na globalizáciu potrebujeme
miesto, kde sa budú zhromažďovať prostriedky a akčné modely; miesto, ktoré
budú navštevovať týmy a kde bude ďalšími spôsobmi prebiehať vzájomná
komunikácia a zdielanie zodpovednosti. Je treba naviazať vzájomné spojenie
medzi existujúcimi výskumnými a pracovnými strediskami v tejto oblasti
(napr. v Nemecku a Holansku). Proces globalizácie pokladáme za rozhodujúci
kontext, v ktorom bude prebiehať sociálna diakónia, svedčenie a misia v
nadchádzajúcom desaťročí. Aj keď ešte nie sme schopní predložiť konkrétne
podrobnosti vhodnej odpovede, ponúkame predchádzajúce úvahy ako príspevok k
programovej iniciatíve, ktorá by mala byť vyhlásená na nadchádzajúcom valnom
zhromaždení ERC - k štúdiu a jednaniu v cirkvách i s ľuďmi dobrej vôle.
30. júna 1998. (28 podpisov)
------------------------------------------------------------------------
Tento článok je jednou s najkvalitnejších analýz globalizácie, k akým som sa
dostal. Jeho nadrozmernú kvalitu mu podľa môjho názoru dodáva to, že analýza
i východiská sú vzťahované ku kresťanskému prostrediu a tento moment mi v
dnešnom svete chýba. Pociťujem ohromný nedostatok materiálov z kresťanského
prostredia sledujúcich túto tému.
O dôležitosti tohto pohľadu ma presvedčuje to, že naša "kultúra" vie iba
šialene málo o tom, že stojí na kresťanských základoch. Z tohto
monoteistického prostredia vzišla, a hoci si to nepriznáva, stále tak myslí.
Základný problém je však v tom, že napriek tomu, že je "kresťanská",
nedodržuje žiadne kresťanské prikázania a tak je vlastne "nekresťanskejšia"
ako množstvo iných kultúr.
Tento článok je jednou s najkvalitnejších analýz globalizácie, k akým som sa
dostal, a v snahe viac rozšíriť tento problém v povedomí slovenského národa
som ho preložil do slovenčiny.
robo jankovich richtársky
